Ked praskne žiarovka

Chcem ísť do Nepálu, vyliezť do tichého budhistického kláštora a jedinou mojou povinnosťou bude zaželať mníchom dobrú noc a umyť si zuby. Chcem mať krídla, biele kučeravé vlasy a rozdávať s Mikulášom mandarínky deckám po meste. Chcem ležať niekde na streche, presne s ním, ďaleko od ľudí, neprestať sa smiať a povedať mestu dobré ráno. Prečo? Jednoducho chcem. Niekedy rada robím veci len preto, že chcem, s dôvodom "lebo".Takto sa to robilo, keď ma babka "natriasala" do pančušiek, plietla mi vrkoče a bolo mi jedno, či mám rozmazanú špirálu, lebo pri takom neznámom slove som chytala mamu za sukňu a pýtala sa jej "To čo je?". Chcem zmrzlinu a chcem sa ísť hojdať. A nikto sa nepýtal prečo. Jednoducho som šla. Spontánnosť. Ľudia z nej vyrástli. A dnes? Jack Rozparovač by trhal káble od netu. Prázdna množina zážitkov. I don´t like it. Možno by nám ta hodina vonku neobrátila život naruby, ale aspoň by sme mali líca červené od mrazu a na jazyku, chuť snehových vločiek. Moje ospravedlnenie? Som pravý racionálny kozorožec - jednoducho, všetko s rozumom. Pekný bullshit. Tvrdohlavá, cieľavedomá, neprístupná a chladná - aj takáto by som mala byť. Som? Nie som? Som? Nie som? Sedmokrásky už odkvitli, tento problém sa odkladá do jari.